+420 777 910 813

MUDr. Ivana Jungová

Liečivé dotyky Tuiny

Možnosť študovať druhý ročník tuiny po absolvovaní prvého ročníka TČM ma potešila, nakoľko mi umožnila prehĺbiť si poznatky z kurzov shiatsu, ktoré som absolvovala v Bratislave v roku 2006. O potrebe dotyku v rámci liečebného procesu ma presviedčali i klienti, s ktorými som pracovala aj iným terapeutickým spôsobom – pomocou fytoterapie alebo arteterapie, čo je aplikovaná forma psychoterapie umožňujúca tvorbou artefaktu transformáciu pôvodného patologického procesu. Potreba sa dotknúť, „prehnietiť“, zmačknúť, uchopiť… vymodelovať si novú budúcnosť. Dieťa po narodení náš svet poznáva z veľkej miery vďaka hmatovej senzibilizácii – hrejivá matkina ruka, jej bezpečná náruč, pichľavá brada deduška, hladká plachta, či mäkký vankúš… všetko, s čím dieťa prichádza do kontaktu sa zapisuje do jeho pamäti a v dospelosti mu dotyk spätne umožňuje obnoviť stratenú rovnováhu, naštartovať liečivé procesy. Z daného hľadiska som neváhala a prihlásila sa paralelne aj na štúdium tuiny.

Potešila ma dvojica lektorov prvých troch päťdňových seminárov pozostávajúca z Vaška LukešaRomana Řežába. Vzájomne sa dopĺňali, pôsobili harmonicky a umožňovali vnímať tú istú vec viacerými spôsobmi. Jedinečným zážitkom bol aj seminár Reflexnej terapie nohy s prof. Wangom, ktorý nám svojím pozitívnym prístupom sprístupňoval nielen učivo ale nás aj inšpiroval k ďalšej ceste.

Tuinu som prepojila so svojou dovtedajšou praxou a kladne na ňu reagovali mnohí klienti. Pomohla pri migréne trvajúcej dvadsať rokov, pacientkám s amenoreou či polycystickými ováriami obnovila spolu s fytoterapiou (európskou) menštruačný cyklus, u pacienta s DM 1. typu dokázala markantne znížiť hodnotu glukózy v krvi, pomohla obnoviť ozdravné procesy a navrátiť spojenie so sebou samým pri syndrómoch vyhorenia, utíšiť klientku trpiacou bipolárnou poruchou v mánickej fáze, či ju zase naopak energeticky doplniť vo fáze depresívnej… atď.

Techniky tuiny oslovili i koordinátorku projektu Pomáhame s úsmevom, ktorý umožňuje rodičom onkologicky chorých detí zbavovať sa úzkostí a strachu a nachádzať silu tam, kde je to takmer nemožné. Z pôvodne plánovaných arteterapeutických sedení sa stali ošetrovania masážami tuiny rodičov ťažko chorých detí. Masáže prebiehajú v tzv. socializačnej miestnosti, „obývačke“, ktorá je určená pre rodičov detí hospitalizovaných na Klinike hematológie a onkológie, pričom iniciatíva vyšla z transplantačnej jednotky kostnej drene za výraznej podpory primárky. Pravidelné masáže trvajú v dobe písania tohto článku dva mesiace a už teraz sa maminy vyprevádzajú so slovami: „Choď si dať vymasírovať tú depku.“

Projekt Pomáhame s úsmevom je prednostne určený pre maminy na „transplantačke“, kde v jednom boxe (sterilná miestnosť) trávia s dieťatkom pred alebo po transplantácii dlhý čas, ktorý sa celkovo aj s hospitalizáciou na oddelení detskej onkológie nepočíta na dni, ani na týždne, ale na mesiace. U týchto klientov je vhodné používať menšiu silu a uprednostňovať techniky ako mofa (technika hladenia), roufa (technika hnietenia), tuifa (technika tlačenia po línii), gunfa (technika technika prevaľovania), bojinfa (technika prebrnkávania) so slabším prítlakom. Veľmi obľúbenou u mamičiek je zhenfa (vibračná technika).

Platí tu viac než inde, že preťažené miesta reflektujú stav psychiky a v podstate chránia pred celkovým zrútením. Mnohé klientky  trpia nadváhou a sú i psychiatrickými pacientkami. Častokrát u nich nachádzam zablokované miesta v oblasti hrudnej chrbtice a lopatiek, ďalej v blízkosti BL20, BL21 a energeticky oslabený pás (GV4, BL22, BL23, BL52). Preťaženou býva i dráha GB.

Každopádne dôležitejšie, než správna voľba techniky a jej prevedenie, je stav mysle a otvorené srdce. Zasahovať a pritom nezasahovať. Vypočuť si príbeh, byť počas rozhovoru oporou a po ňom byť opäť prázdna. Ťažkosti druhých položiť na krídla vetra, či vložiť do pomyselnej rieky a nechať odtiecť. Medzi klientmi si umyť ruky a zacvičiť krátko, no sústredene pri otvorenom okne. Nemať chuť „všetko rozmasírovať“ a zachraňovať. Som len človek, ktorý nemusí vnímať všetky súvislosti. Podobne ako dieťa, ktoré nechápe obrazec výšivky, kým ju vidí zospodu. Až narastie, pochopí význam uzlíkov a prekrížených nitiek.

Vďaka tuine som sa naučila nielen veľa dobrých techník a zažila príjemnú priateľskú atmosféru na seminároch. Vďaka nej pracujem na mieste, ktoré odo mňa priam vyžaduje, aby som koncentrovane spočívala v prítomnom okamihu.

 

Ivana Jungová